Bola to zatiaľ najúžasnejšia noc, akú som kedy zažila a už len pri pomyslení na budúcnosť, v ktorej bude každá noc rovnako skvelá, som mala husiu kožu. Jeho očiam nič neujde a tak si hneď všimol moje zimomriavky.
„Je ti zima Kattie?“ usmiala som sa a ďakovala všetkému na zemi, že mám takéhoto muža.
„Nie, len som na niečo myslela,“ chytil ma za ruku a zahľadel sa mi do očí.
„A mohol by som vedieť, na čo si myslela?“
„Na nás, na našu krásnu budúcnosť a na to, že nás dneska čaká tá najťažšia úloha. Povedať mame, že budeme žiť v spoločnej domácnosti,“ slabo mi stisol ruku a prehovoril s povzbudivými slovami.
„Neboj sa, mi amor, tvoja mamka to určite pochopí a nebude robiť žiadne problémy. O to sa postarám.“ Nechcela som už kaziť túto krásnu chvíľu a tak som sa len schúlila na jeho hruď a nechala sa obmotať jeho rukami.
„Ďakujem, že si Erik.“
Keď sme sa konečne vymotali z postele, bol skoro obed. Tentoraz mi predviedol jeho najlepšie kulinárske schopnosti a uvaril nám steak s pečenými zemiakmi a so šalátom. Bolo to vynikajúce a ja som sa už v duchu potešila, že nebudem musieť variť len ja. Pomohla som mu poumývať riad a odložiť zbytok jedla do chladničky. Napokon prišla chvíľa, aby sme sa vybrali k mame. Z garáže vedľa domu vybral jeho malé nákladné auto, neviem skade ho zobral, ale v tomto prípade prišiel akurát vhod. Na ceste sa mi už začali troška potiť ruky, ale povedala som si, že musím byť sebavedomá. Tak to aj bolo, až pokým sme neprišli k nám.
„Povieš mi, čo ti toľko trvalo, milá slečna?!“ zakričala na mňa mama hneď, ako som vystúpila z auta.
„Mami, nemám už 15 rokov. Je pravda, že si moja mama, ale už mi nemôžeš rozkazovať.“ Moje sebavedomie akoby hneď narástlo, ako na mňa mama vyletela a snažila sa ma znova zmanipulovať.
„Ale čo, zrazu už aj papuľovať začala. Pekne si to skončila, dcéra moja. Necháš sa skaziť takýmto rebelom ako je Erik.“ Nechápala som, prečo zrazu zaútočila na Erika, viem, že ho nikdy nemala v láske, ale vždy sa krotila.
„Erik za nič nemôže mami, za všetko môžem ja, celý život si ma chránila a ja si to aj nesmierne cením, ale Erik nie je žiadny rebel. Je to ten najláskavejší a najlepší človek, akého som kedy videl a rozhodli sme sa, že budeme bývať spolu,“ zastavila sa. Jej tvár mierne očervenela a ja som dostala strach, aby sa jej niečo nestalo. Veľmi mi odľahlo, keď z jej tváre vyprchávala tá červeň a konečne prehovorila.
„Neviem skade beriete takúto blbosť, ale ja si nemyslím, že by to bol dobrý nápad. Ste ešte mladý.“ Ako rýchlo sa rozohnila, tak rýchlo sa aj skrotila.
„My si to uvedomujeme mami, ale chceme byť spolu. Už sme to prebrali a chceme skúsiť, aké to bude pod jednou strechou.“ Nebolo to až také klamstvo, až na to, že sme o tom moc ani nediskutovali. Verím v to, že to spolu vydržíme.
„Viem, že toto budem ešte ľutovať, ale dobre. Robte ako chce, ale keď to nebude podľa vašich predstáv, tak nepoď plakať ku mne. Dopredu som vás varovala.“ Búrka zahnaná. Samozrejme mi to nemohla zakázať, ale aspoň sme neodišli pohádaný. Erik z auta vytiahol kartóny, zas neviem skade ich zobral, a spolu sme je vyniesli na poschodie do mojej izby. Našťastie som toho nemala až tak veľa, zmestila sa dokonca aj moja komoda a antický písací stôl. Keď som sama balila spodné prádlo zo skrine, pribehol ku mne Erik a ako naschvál som v ruke akurát držala červené čipkované nohavičky.
„Hmm, viem si ťa v nich živo predstaviť,“ zapriadol mi do ucha a obmotal si ruky okolo mňa.
„Možno nebudeš potrebovať predstavu,“ zasmial sa a dal mi pusu na krk.
Po tom, ako sme pobalili všetky moje veci, izba vyzerala bez života a prázdna. Zažila som tu mnoho skvelých chvíľ, na ktoré budem s radosťou spomínať, ale mňa teraz čaká krásna budúcnosť v novej, spoločnej izbe s mojím milovaným. Niektoré krabice sa mi zdali až príliš ťažké, ale keď som s nimi chcela pomôcť Erikovi, odmietol a trepal je sám dole schodmi a rovno do auta. Bol neskutočne silný. Pri lúčení s mamou neboli už žiadne komplikácie, dokonca ma prekvapila, keď nám zaželala všetko najlepšie do spoločného života a objala Erika. Cestou do nového domova v rádiu hrali našu pesničku, pri ktorej sme sa prví krát stretli s Erikom. Bola to pesnička od Heart – Alone, ktorá akoby bola vymyslená presne pre nás. V tej chvíli sme sa na seba pozreli a obidvaja zaspomínali na tú chvíľu, vyrozprával mi všetko, ako sa do mňa zamiloval hneď na prvý pohľad a ja som mu povedala, že sa mi zo začiatku nezdal, ako práve najlepšia partia, ale ako som ho začala bližšie poznávať, zamilovala som sa doňho. O tomto sme sa ešte nikdy nebavili, ale bolo dobré počuť, že sa do mňa zamiloval hneď na prvý pohľad.
Na obzore sa objavil náš, odteraz, spoločný domov. Zas mi nedovolil pomôcť s ťažkými krabicami, tak som zamerala na tie ľahšie. Už pri konci sťahovania, som sa cítila, akoby ma prešli traktorom, dva-krát. Moje svaly už skoro nič nevládali, ale ja som to chcela dokončiť ešte dneska, tak som s Erikovou pomocou vybalila polovicu krabíc.
„Nie si hladná, Kattie? Pretože ja umieram pomaly,“ vyhlásil unavene.
„Hej, niečo pod zub by som neodmietla. Ešte zostalo zo steaku, čo sme mali na obed, skočím to dole ohriať.“ Bez kompromisov som zbehla do kuchyne a pripravila môjmu usilovnému miláčikovi jedlo. Dneska sme toho stihli až-až. Rozmýšľala som, či mám ešte dnes vybaliť aj druhú polovicu krabíc, alebo si to nechať na zajtra, keď som cez otvorené okno počula vonku šuchotanie. Nedalo mi to a vybrala som sa overiť veci z blízka. Zase niečo zašuchotalo, a bolo to blízko. Začala som sa báť, už-už som išla zakričať na Erika, keď sa objavil vo dverách. Skoro som skolabovala, moje srdce bilo, ako o život.
„Si v poriadku, mi amor? Čo sa stalo?“ opýtal sa ma, keď si všimol, ako som zbledla.
„Nič, ja som... ja som len počula šuchotanie z vonku a potom si sa objavil vo dverách, a strašne si ma vyľakal,“ pristúpil ku mne a objal ma.
„Prepáč, mi amor, to som nechcel. Ak chceš, pôjdem sa von pozrieť.“ To som nechcela, ale vedela som, že dovtedy nezaspím, kým si to neoverím.
„Ale zober si zo sebou nejakú zbraň, nechcem, aby si chodil povonku v tme, keď tam môže niekto byť.“ Na tomto sa len zasmial, vybral si nôž zo zásuvky a vyšiel von. Pozorne som ho sledovala cez okno, ale nič nenašiel.
„Nikoho som nenašiel, možno to bolo len nejaké zviera.“ Odľahlo mi, aj keď som si nebola sto percent istá, že to bolo zviera.
„Ďakujem, že si sa bol vonku pozrieť, máš pravdu, mohlo to byť hocijaké zatúlané zviera,“ podišla som k nemu a objala ho.
„Poďme spať, mi amore, je neskoro a dneska sme toho narobili už dosť. Potrebuješ odpočinok, aby si sa vyspala do krásy.“ Tomuto som sa musela zasmiať, ale súhlasila som s ním, a pobrali sme sa hore do spálne. Najprv som si moju večernú očistu urobila ja a potom Erik. Zaľahli sme do postele, a ja som čoskoro zaspala.
Erik:
Zobral som nôž zo zásuvky a pobral sa von do tmy. Najprv som prehľadal časť záhrady, skade Kattie počula šuchotanie, Keď som nič nenašiel žiadne stopy, prehľadal som aj zbytok záhrady. Nič, pomyslel som si, že to bolo asi len nejaké zatúlané zviera. Ešte raz som všetko cestou dnu prezrel, ale nič neušlo mojim očiam až na jednu drobnosť. Na dverách som našiel prilepený biely lístok, neviem, ako sa mi to podarilo prehliadnuť, ale bol tam. Rýchlo som ho zobral a roztvoril. Keď som prečítal text, skoro som dostal infarkt. Vošiel som späť do domu.
„Nikoho som nenašiel, možno to bolo len nejaké zviera,“ zaklamal som, nemalo cenu strašiť ju. Zatiaľ.
„Ďakujem, že si sa bol vonku pozrieť, máš pravdu, mohlo to byť hocijaké zatúlané zviera,“ podišla ku mne a objala ma. Dal som jej bozk do vlasov a cítil som, že sa mierne uvoľnila, ale ešte stále bola troška napätá.
„Poďme spať, mi amore, je neskoro a dneska sme toho narobili už dosť. Potrebuješ odpočinok, aby si sa vyspala do krásy,“ povedal som a ona sa zasmiala. Súhlasila so mnou a vybrali sme sa spolu do spálne. Pustil som ju napred do kúpeľne osprchovať sa. Postavil som sa do okna a tmu prečesal očami. Nikto. Vytiahol som papierik zo zadného vrecka a ešte raz si ho pozorne prečítal.
Ktože sa to nasťahoval k pánovi Woldorfovi? Nebodaj je to malá slečna Kattie?
Len že či vie ku komu sa to nasťahovala? Raz sa to určite dozvie, E.
Minulosť ťa vždy zastihne!
POKRAČOVANIE NABUDÚCE
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára