Vietor mi šľahal do tváre, sedela som na motorke za Erikom Woldorfom. Išli sme veľmi veľkou rýchlosťou a ja som sa cítila bezpečne aj napriek tomu, že som nemala helmu na hlave.
„Kattie? Nebojíš sa?“ Jeho hlas mi vždy pohladí srdce. Silnejšie som si okolo neho obmotala ruky a hlavu som si skryla do jeho chrbta.
„Pri tebe nikdy.“ zasmial sa tomu a jednou rukou mi chytil tie moje. Tak strašne ho milujem, že by som bola schopná aj zomrieť za jeho život.
Boli sme na ceste do jeho sídla, asi 20 km od môjho. Býval sám, nie ako ja. Osamostatnil sa len pred pár rokmi, ale vybudoval si celkom slušné obydlie. Ja som na to ešte nenabrala odvahu.
Zabočil na cestičku vedúcu k jeho domu a o pár minút sme boli tam. Na mieste, kde som sa cítila najviac doma. Prehupla som sa cez motorku a vybrala sa smerom k dverám, keď ma dobehol a chytil za ruku. Pritiahol si ma na hruď a chvíľočku sme tam len tak stáli a užívali si spoločnosť toho druhého.
„Nikdy ťa nechcem stratiť Kattie, milujem ťa viac ako vlastný život.“ Srdce mi zaplesalo a tieto slová mi vyčarili šťastný úsmev na tvári.
„Ja teba ešte viac Erik, umrela by som pre teba.“ Po týchto slovách som vedela, že prišiel ten čas, aby som mu darovala to najcennejšie pre každé dievča. Vtiahla som ho do domu, a pobozkala.
„Kattie, nemusíš to robiť. Ja si rád počkám, ide mi o teba a nie o ...“ prerušila som ho ďalším bozkom.
„Ja to chcem, tu a teraz a s tebou,“ povedala som jemne. Prikývol a potom som už nemusela nič robiť. Išlo to samo od seba. Zobral ma do jeho izby a pomaly ma položil na posteľ. Usmiala som sa naňho a nechala som ho viesť nás rajom.
Pomrvila som sa a otočila sa tvárou k Erikovi. Pokúsila som sa otočiť čo najjemnejšie, aby som ho nezobudila, ale nebolo to potrebné, nespal. Pozreli sme si do očí, ruku si priložil na moje líce. Bolo hrejivo teplé a mäkučké.
„Vieš o tom, že si dych vyrážajúc krásna?“ Cítila som, že sa mi troška zapálili líca.
„Neklam, nie som taká krásna.“
„Pre mňa si tá najkrajšia. Máš tie najkrajšie oči, nos, pery a to najkrásnejšie a najláskavejšie srdce aké som kedy videl.“ Nevedela som, čo povedať. Všetky bunky v mojom tele cítili jeho dotyk na tvári a izba bola až preplnená láskou k nemu, k môjmu srdcu, k môjmu Erikovi. Moju odpoveď som zjednodušila do dvoch slovíčok. „Milujem ťa!“ A potom som si uvedomila, že by som mala ísť domov.
„Tak nerada ruším túto krásnu chvíľku, ale koľko je hodín, sľúbila som mamke, že sa vrátim do polnoci.“ Po jeho tvári preletel smutný výraz.
„A nezostaneš u mňa na noc? Alebo mám lepší nápad, nasťahuj sa ku mne. Veď sme už spolu rok a pol, viem že to nechceš uponáhlať, ale ja chcem s tebou žiť, chcem, aby si spala po mojom boku každú jednu noc do konca života. Chcem, aby si bola mojou ženou a porodila naše deti.“ Toto bola presne budúcnosť, akú som chcela pre nás. Byť po jeho boku do konca života, vychovávať naše spoločné deti a nosiť na prstenníku dôkaz, že patrím iba jemu.
„Budúcnosť, o ktorej sníva každé dievča.“ Tešila som sa už len myšlienke, že budeme spolu bývať.
„Tak čo, Kattie? Nasťahuješ sa ku mne?“ posadila som sa na posteli a otočila sa k nemu.
„Ale musíme neskôr trošku zrekonštruovať dom, predsa nechceme, aby sa niečo stalo našim deťom.“ Na jeho tvári sa objavil ten najkrásnejší a najúprimnejší úsmev, aký som kedy videla. Celý žiaril šťastím a ak by mohla láska a šťastie uzdravovať, celý svet by bol zdravý. Schytil ma do medvedieho objatia a nepustil ma, telo mi obsypával krásnymi bozkami a potichu ďakoval bohu, že ma stretol. Boli sme ten najšťastnejší pár na celom svete a ja som vedela, že sa nikdy nerozídeme. Všetko bolo presne tak, ako by si to každý prial, s mužom, ktorého milujete viac ako svoj život a s predstavou budúcnosti, akú nemá každý.
Našu romantickú chvíľku prerušilo moje neposlušné brucho s hlasným zaškvŕkaním.
“Haha, nerád ti pripomínam, ale zdá sa, že si hladná, mi amor.” Slabučko som doňho drgla.
“Nesmej sa mi. Nejedla som už od rána.” Vyskočil z postele tak, ako ho príroda stvorila.
“Tak mi dovoľte predviesť vám moje kulinárske schopnosti, slečna Katherine.” Nedalo mi a musela som sa zasmiať.
“Hmm, nemôžem odmietnuť vaše služby pán Woldorf. Ale obávam sa, že ak pôjdete dole v tejto vašej zbroji, mohli by ste vyľakať prípadných nepraných návštevníkov,” pozrel sa dole a potom zmätene na mňa. Samozrejme bolo na ňom vidieť, že to len hrá.
“Prepáčte, ale ste nespokojná s týmto vybavením?” postavila som sa a pristúpila som tesne k nemu, kým rukou som kĺzala po jeho chrbte. Tiež ma chytil okolo pása a pozrel mi do očí.
“Nie, s týmto vybavením som až príliš spokojná,” zaškvŕkalo mi v bruchu.
“Poď, nenechajme ťa vyhladovieť.” Obliekli sme sa, teda ak obliekli znamená, že si oblečiem jeho košeľu a svoje nohavičky a ak v jeho prípade znamená obliecť sa, vziať si na seba boxerky. Zišli sme do kuchyne, kde sa pustil do práce.
“Máš rada vajíčka, že?”
“Jasné, kade máš telefón? Zavolám mame, aby sa nestrachovala.”
“Mám ich v bunde, ak ju nájdeš, tak máš aj telefón. Mi amor, prosíš si pod vajíčka aj slaninu?”
“Hej,” zakričala som, pretože som bola na ceste hore po schodoch. Jeho bundu som našla ležať na podlahe vedľa postele a telefón som našla vo vnútornom vrecku. Vytočila som mamine číslo a oznámila jej, že zostanem cez noc u Erika. Nebola príliš nadšená, ale keďže mám už skoro 20 rokov, nemohla mi to ani zakázať.
Späť do kuchyne som sa nechala viesť krásnou vôňou vajíčok a slaninky z ktorých sa mi už zbiehali sliny. Erik už stihol pripraviť jedlo na tanier a všetko krásne poukladal na stôl. Stál za jednou zo stoličiek a zrejme čakal, kým k nemu podídem a pomôže mi sadnúť si presne tak, ako to robia vo filmoch. Potešila som sa tomu, ale hlad bol príliš silný a tak som sa rovno pustila do jedla. Vajíčka boli ešte trošku horúce, takže som sa musela krotiť. Nalial nám červené víno, a zdvihol pohár na prípitok.
“Na najkrajšiu, najúžasnejšiu ženu na svete a na krásnu budúcnosť,” štrngli sme si a odpila som si trošku z vína. Víno a vajíčka neboli práve najlepšia kombinácia, ale nevadilo mi to, bola som rada, že som s mojím budúcim manželom.
•••POKRAČOVANIE NABUDÚCE•••
Ty brďo, já jsem tak ráda, že si se ozvala! :) Jsem ráda, že budeš pokračovat, určitě si tě přepíšu! :))
OdpovedaťOdstrániť