Kattie:
Otvorila som oči a chcela sa dotknúť Erika. Jeho strana postele bola prázdna, ale moja ruka nahmatala niečo cudzie. Zdvihla som sa na lakte a uvidela malú krabičku s odkazom. Keď som otvorila krabičku, skoro mi padla sánka. Krabička obsahovala ten najkrajší prsteň aký som kedy v živote videla. Potom som do rúk zobrala lístoček s odkazom:
Mi amor, vezmeš si ma? ♥
V tom momente som vykríkla, bola som ten naj naj najšťastnejší človek na svete. Do dverí vbehol Erik, celý vystrašený z môjho kriku.
„Stalo sa niečo?“ spýtal sa ma a prudko vydychoval.
„Áno, áno, áno, áno vezmem si ťa!“ A skočila som mu okolo krku, jeho ruky sa obmotali okolo môjho pasu a mne sa pustili slzy. Položil ma a venoval mi ten najkrásnejší pohľad.
„Pani Woldorfová, je mi potešením si vás vziať za ženu,“ zohol sa na moju úroveň a pobozkal ma. Spolu sme prešli k posteli a tam sme pokračovali v našej činnosti. Asi po chvíli sa jeho pery vzdialili a on vstal.
„Čo...“ Nestihla som dopovedať, pretože si sadol na posteľ a v ruke držal prsteň z krabičky. Bez slova, len s úsmevom na tvári, mi jemne zobral ruku a navliekol dôkaz jeho lásky na miesto, kde zostane už navždy. Vždy som snívala o tom, že ma môj nastávajúci požiada o ruku niekde v romantickej reštaurácii, ale toto bolo omnoho lepšie, pretože sa to v skutočnosti dialo a nebol to len sen. Pritiahol si ma bližšie k sebe a pokračovali sme tam, kde sme skončili.
„Chcem si ťa vziať za ženu čo najskôr, mi amor,“ povedal mi po tom, ako sme si odpočinuli. Boli sme schúlený v posteli a ja som už rozmýšľala nad svadbou.
„A ja chcem byť tvoja čo najskôr.“ Niekto zazvonil u dverí. Erik vyskočil z postele, obliekol si nohavice a šiel dole otvoriť. Moje myšlienky sa týkali len svadby. Predstavovala som si to v kostole, keďže je moja rodina veriaca. Boli pozvaní len tí najbližší. Za svedka by mi išla moja dlhoročná priateľka Serena a šaty by som mala krásne biele, dlhé a nie vyčačkané ale jednoducho krásne. Na druhej strane torta, by mala vykompenzovať to málo na svadbe jej zložitými detailami a chuťou. Cestička k oltáru by bola posypaná lupienkami bielych ruží, ktoré by krásne kontrastovali s červeným kobercom a krásne družičky v krémovo-červených šatoch.
Erik vošiel do izby.
„Kto to bol?“ opýtala som sa a ukázala mu, aby sa vrátil späť do postele.
„Nejaké nedorozumenie...“ Mala som pocit, že vetu nechal len tak visieť vo vzduchu.
„Fajn, vieš čo, začala som rozmýšľať o našej svadbe. Predstavovala by som si to niekde v kostole...“ Hovorila a hovorila som mu moje predstavy o svadbe. Zapojil sa aj on a bolo vidieť, že sa teší. Nechcela som, aby svadba bola len podľa mojich predstáv.
Takto sme strávili v posteli zase skoro pol dňa. Všetko sa točilo okolo príprav na svadbu. Zavolala som mame a oboznámila ju s novinkami, nebola najšťastnejšia, ale prijala to. Zatiaľ sa Erik pustil do prípravy obeda. Prechádzala som sa okolo dverí, keď niekto zaklopal. Vo dverách stál vysoký, sexi chlap so slnečnými okuliarmi, aj keď slnko bolo skryté medzi oblakmi.
„Môžem vám nejako pomôcť?“ opýtala som sa a zneistela, keď sa oprel o prah dverí. Bol o poznanie vyšší odo mňa a svalnatejší.
Posunul si okuliare nižšie a pozrel na mňa zvodným pohľadom.
„Závisí od toho, či mi viete pomôcť, drahá,“ povedal hlasom, ktorý si nemal k cudzej žene dovoliť.
„Prepáčte, ale asi ste na nesprávnej adrese.“ Chcela som zatvoriť dvere, ale vsunul si nohu medzi prah. Pohltila ma panika a zakričala som na Erika, ten pribehol behom pár sekúnd a jeho tvár potemnela.
„Ale, ale, Erik. Ako dávno sme sa nevideli. Musím povedať, že si berieš za ženu naozaj krásnu a šarmantnú ženu. Prekvapivé,“ prehovoril sarkastickým tónom.
„Kattie, môžem ťa poprosiť? Choď dnu.“ Nechcela som byť svedkom toho, čo by sa mohlo stať, tak som ho poslúchla a vrátila sa späť do domu.
Erik:
„Erik!“ zakričala na mňa Kattie s hysterickým podtónom odo dverí. Okamžite som prerušil prípravu a čo najrýchlejšie bežal ku dverám. Vo dverách stála osoba, ktorá tu nemala čo robiť, a hlavne nie o takomto čase.
„Ale, ale, Erik. Ako dávno sme sa nevideli. Musím povedať, že si berieš za ženu naozaj krásnu a šarmantnú ženu. Prekvapivé,“ prehovoril sarkastickým tónom a po jeho tvári prebehol odporný úsmev.
„Kattie, môžem ťa poprosiť? Choď dnu.“ Poslúchla a vošla dnu, nechcel som, aby si vypočula náš rozhovor.
„Čo tu chceš Elijah? Dohodli sme sa.“
„Ja viem, len som sa prišiel uistiť, či nechceš vyviesť nejaké hlúposti. A bol som zvedavý na tvoju krásavicu. Poviem ti úprimne, je mi jej ľúto. Taká krásna žena, múdra, a nechá sa takto oblbnúť takýmto...“
„Prestaň Elijah! Kattie nemá dôvod vedieť o nás. Sme dohodnutý a nemáš sa čoho obávať. Nechaj nás žiť, ja svoj dlh oplatím!“ skočil som mu do reči a bez rozlúčenia sa vrátil späť do domu.
Kattie:
Nechcela som načúvať, ale Erik natoľko kričal, že som začula meno toho chlapa, Elijah. Nikdy som o takom mene ešte nepočula a celý čas som o tom rozmýšľala. Konečne sa vrátil Erik, našťastie celý a bez monokelov či iných zranení. Nechcela som s tým začať sama, ak chce, tak mi to povie aj sám. Nakoniec sa tak aj stalo, aj keď len z časti.
„Počula si niečo?“ spýtal sa ma s opatrne.
„Áno, meno toho chlapa.“
„Kattie, poviem ti to takto, nemôžem ti ešte povedať o čo ide, pretože teraz by si o tom ešte nemala vedieť. Ale nemáš sa čoho báť. Ten chlap má niečo so mnou a už je to vyriešené,“ povedal, ale celé čo som z toho rozumela bolo, že má nejaké problémy. Napriek tomu som len prikývla, lebo som vedela, že ak by som sa ozvala, neudržala by som sa, a možno má naozaj pravdu a nemusím o tom vedieť.
Sadli sme si za stôl a spolu, aj keď v tichosti, sme si vychutnali obed. Viac, sme už túto tému nerozoberali.
Na druhý deň ráno, som vstala skôr než Erik. Chcela som pripraviť niečo na raňajky, ale akosi bola prázdna chladnička. Napísala som Erikovi lístoček, že som šla do obchodu a hneď sa vrátim. Požičala som si jeho auto a zamierila si to do najbližšieho mesta. Cestou som si pustila moju obľúbenú skupinu Aerosmith a na plné hrdlo spievala spolu so Stevenom Tylerom.
Zobrala som si košík a zamierila si to medzi regále s potravinami. Potrebovala som hlavne zeleninu a aj ovocie. Tiež som zobrala naše obľúbené španielske červené víno a zamierila si to do pokladne. Keď som vykladala nákup, niekto ma šťuchol do ramena, keď som sa otočila, uvidela som moju najlepšiu priateľku Serenu.
„Serena!“ objala som ju. „Ahoj, ako sa máš?“
„Ahoj, Kattie, úplne skvele. A ty ako? Dávno sme sa už nevideli. Len nedávno sme sa s Damonom vrátili z Kanárskych ostrovov.“
„Veru, veď ste tam už boli hodnú dobu. Veľmi si mi chýbala, Serena. Mám toľko noviniek.“ Nevedela o tých najdôležitejších veciach ako pripravovaná svadba a to, že som sa nasťahovala k Erikovi. Keď som jej to povedal, kričala od radosti.
„Oh, moja malá, ty sa ideš vydávať,“ pišťala. „Dúfam, že už vieš, kto ti pôjde za svedka,“ hovorila to s nádejou v hlase. Ale nemala sa čoho báť, ja som to už mala dopredu premyslené.
„Oh, Serena, nepoznáš ma hádam? Koho iného by som chcela za svedka, než teba?“ Jej radosť bola skoro až hmatateľná, rovnako ako moja.
„Ďakuje, ďakujem, ďakujem, Kattie, budeš mať toho najlepšieho svedka na svete. Ale vieš, môže ísť aj Damon?“ Tvár jej trošku zosmutnela.
„Serena, toto nemyslíš vážne? Môžeš si priniesť koho len chceš. A aj tak, chcela som ti poslať pozvánku na Kanárske ostrovy, ale takto to bude lepšie. Dám ti to rovno osobne, keď budú hotové, hneď ti zavolám. Alebo vieš čo? Potrebujem niekoho, kto mi pomôže vybrať svadobné šaty. Súhlasíš?“
„To je samozrejmosť, Kattie, aj keby si ma nevolala, išla by som,“ zazvonil mi mobil.
„Prepáč, to je Erik,“ prikývla.
„Ahoj mi amor, kde si?“
„ Mi amor, už som na ceste, len som sa stretla so Serenou.“ Serena mi naznačila ústami, že ho pozdravuje.
„A pozdravuje ťa.“
„Aj ja ju. Počuj, ponáhľaj sa domov, chýbaš mi, mi amor.“
„Aj ty mne, hneď som doma. Milujem ťa.“
„Ja teba viac,“ položil.
„Prepáč mi to Serena, už pôjdem. Hneď ako začnem vybavovať svadbu, zavolám ti.“
„Pravdaže, hocikedy mi zavolaj, budem čakať.“ Ešte raz ma objala a potom som sa pustila na cestu domov za Erikom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára