4. Kapitola//Búsqueda de Katherine para el amor

„Kde si bola toľko, mi amor? Strašne moc si mi chýbala,“ povedal mi jedného dňa, keď som bola so Serenou zariadiť veci na svadbu a vybrať šperky k svadobným šatám, ktoré som si vybrala. Uplynulo už pár týždňov odo dňa, keď som sa rozhodla vydať za Erika a nasťahovať sa k nemu. Deň čo deň naša láska len rástla blížiacou sa svadbou, ktorá sa má konať už budúci týždeň v sobotu. Ale čakalo nás ešte veľa práce, trebalo vybrať menu na hostinu a vybrať výzdobu stolov. Potom nás ešte čakala skúška svadby a to najhlavnejšie, skúška šatov, ktoré potrebovali menšiu úpravu, keďže mi boli veľké. Dúfala som, že sa nič nepokazí, pretože aj keď nepatrím medzi ľudí, ktorí chcú dokonalú svadbu, nechcela som mať svadbu, na ktorej sa budú ľudia nudiť.

„Vieš, že toho máme ešte veľmi veľa na práci, miláčik. Ale poviem ti, že šaty, ktoré som si vybrala, sa ti budú určite páčiť, pretože nie sú len snehobiele,“ hovorila som mu, keď som sa nakláňala k jeho krásne tvarovaným ústam, ktoré by mu aj sochár závidel. Naše pery sa stretli a nás zahltila vášeň sálajúca z túžby po tom druhom. Nebolo cesty späť, aj keď sme si povedali, že nebudeme spolu spať až do svadby, tá doba bola už príliš dlhá na to, aby sme to vydržali. Keď prišiel ten najkrajší moment nášho milovania, obaja sme zadychčaný zastonali a ja som sa schúlila v jeho teplom náručí. Nemalo zmysel rozmýšľať nad budúcnosťou, pretože som vedela, že ma bude navždy milovať a nikdy naša láska nevyhasne.

„Vieš, že ešte dneska máme toho veľa na práci?“

„Čo ešte mi amor?“ Zrejme zabudol, že dnes máme stretnutie, aby sme dohodli svadobné menu.

„Menu miláčik, menu. To nám ešte chýba a ešte mnoho iných vecí, ktoré musíme do budúceho týždňa stihnúť,“ objal ma.

„Choď sa osprchovať a potom pôjdeme.“

„Väčšina snúbencov si moc nekomplikuje svadobnú hostinu. Vyberajú si bežné jedlá, ktoré sú trošku prerobené. Prerobené v tom zmysle, že napríklad kuracie prsia plnené šunkou a s americkými zemiakmi.“ Mal pravdu, ktovie komu by chutilo, ak by boli jedlá ako ustrice, krab, tuniak a podobné.

„Predstavovali sme si to asi takto. Ako predjedlo by sme chceli 2 druhy jedál a to, klobása-syr-olivy, a ako druhé by mohli byť chlebíčky natreté rybacou pomazánkou, alebo niečím podobným. Polievka...“ Nechala som to na Erikovi, doma sme už dohodli, ako by sme si predstavovali menu, potrebuje to len menšie úpravy, alebo rady, ktoré by nám mohol šéfkuchár ponúknuť. Ja som sa zatiaľ popozerala v reštaurácii, v ktorej sme boli. Bola prekrásna, luxusná a romanticky ladená do farieb hnedej, červenej a zlatej.

„A čo dezert? Už ste si premysleli?“

„Áno, ale dezert by sme chceli vybaviť u mojich známych. Majú tu neďaleko cukráreň - Sladké potešenie.“

„Samozrejme, ako myslíte. Takže menu je dohodnuté a ešte v priebehu dnešného dňa vám poviem cenovú ponuku.“

„Ďakujeme.“

Zamierili sme si to do cukrárne, kde sme si chceli dohodnúť dezerty a objednať tortu. Tortu sme si vybrali bielu s mašľami a so sivou dekoráciou. Bola nádherná a jednoducho dopĺňala presne to, čo malo. Keď som to povedala Erikovi, odpovedal mi s nehou a s úsmevom na tvári.

„Je krásna, ale ty budeš ešte krajšia v šatoch, ktoré si si vybrala na náš deň. Ty budeš to, čo krásne vykompenzuje dekoračné nedostatky na svadbe,“ sklonil sa a pobozkal ma.

V jeden deň ma čakala skúška šatov. Boli to už posledné prípravy pred svadobným dňom, ktorá bude už za 3 dni. Skúška bola včera a vydarila sa skvele, s Erikom sme si už napísali naše svadobné sľuby, ktoré sme ešte neprečítali. To som si chcela nechať na svadbu, aj keď bude s chybami, ale zatiaľ zostane len pre mňa.

Práve som sa vliekla do šiat, keď mi niekto zaklopal na kabínku dvier.

„Moment,“ zakričala som, kým mi Serena pomáhala zapnúť zips.

„Prepáčte slečna, je tu jeden pán, ktorý vás čaká.“

„Pán?“ pozrela som sa na Serenu a ona len mykla plecami v znaku, že nevie kto to môže byť.

Vyšla som v šatoch, aby som sa pozrela na pána Neznámeho a omrkla sa v zrkadle. Tvár toho chlapa mi bola známa, popravde, až moc známa. Bol to ten čudný chlapík, s ktorým sa hádal Erik pred našimi vchodovými dverami. Elijah. Otočil sa v tom momente, ako som pomyslela na jeho meno, akoby mi čítal myšlienky.

Po jeho tvári sa rozlial až príliš sladký úsmev, „Slečna Kattie, aká náhoda.“

„Pre vás, pane, slečna Piercová!“ povedala som trošku tvrdšie než som chcela. Ale akoby sa ho to ani nedotklo, usmial sa od ucha k uchu.

„Kde máte snúbenca?“ V jeho hlase som počula mierne obavy?

„Čo vás, pane, do toho?“ Odlepil sa od dverí a pomalými, strašidelnými krokmi sa vybral ku mne, kde zastal a nebezpečne sa týčil nado mnou.

„Verte mi, slečna Percová, to by ste ste nechceli vedieť!“ Bol strašidelný a behal mi mráz po chrbte. Tohto chlapíka vidím len druhý krát, ale už mi naháňa až smrteľný strach.

Zahľadel sa mi priamo do očí a prikázal mi, „A teraz mi povedzte, kde je váš snúbenec?“

Nemohla som neodpovedať, niečo ma nútilo povedať pravdu a vedela som, že je to prirodzené.

„Je doma, za pól hodinu má prísť pre nás.“ Prerušil priamy očný kontakt a ja som sa uvoľnila.

„Fajn, tak tu naňho spoločne počkáme.“ otočila som sa mu chrbtom a zaoberala sa vlastnými vecami. Pozrela som sa do zrkadla, šaty mi sadli ako uliate a krásne mi v nich vynikala postava. Boli dokonalé. Okamžite som sa do nich zamilovala. Potom mi Serena pomohla nasadiť závoj a všetko bolo na mieste. Šperky som nemala zo sebou, tak som si ich nevedela vyskúšať, ale nechám sa prekvapiť v deň svadby. Pozrela som sa na hodinky a Erik tu už mal byť onedlho, tak som si vyzliekla šaty a dala ich predavačke, nech mi ich zabalí. Akurát keď som platila, vošiel Erik.

„Oh, mi amor. Ako si mi chýbala.“ rozbehla som sa smerom k nemu a skočila mu do otvorenej náruče.

„Ahoj miláčik. Tiež si mi strašne, ale strašne chýbal.“ Vtisol mi krásny bozk na ústa a keď ma znova objal, stuhol.

„Čo ten tu robí?“ zašuškal mi do ucha skoro nepočuteľne.

„Čakám ťa, Erik. Čo asi? Len sa uisťujem.“ Otočil sa smerom k nám.

„Choď preč, už som ti raz povedal, že sa nič nestane!“

Potom sa pozrel na mňa. „Máš už všetko? Ak hej tak poďme. Serena, choď zatiaľ do auta,“ a hodil jej kľúč.

Schmatla som krabicu so šatami a išla za Serenou.

Erik:

„Erik, Erik, ani nevieš ako ľahko sa dá tvoju snúbenicu ovplyvniť. Myslel som si, že budeš mať toľko rozumu a urobíš základné bezpečnostné opatrenie. Ale čo hovorím, ty si na to príliš blbý.“

„Ja nie som netvor ako ty! Už som skončil! Aj s tebou aj s ostatnými.“

„Urobíš jeden chybný krok a malú slečnu Kattie ti zabijem pred očami, a potom budeš na rade ty.“

„Všetko spravím pre to, aby som ju zachránil. Či už budem musieť kvôli nej umrieť alebo nie.“

„Všetko závisí len od teba. A nezabúdaj, minulosť ťa stále dobehne“

A bol preč. Vybehol som za dievčatami do auta a zamkol som dvere, nieže by to pomohlo.

Kattie:

Bolo to čudné, Erik bol od tej chvíli napätý, ale vždy keď som sa ho na to opýtala, povedal, že je nervózny zo svadby. Ale to som bola aj ja, chcela som, aby všetko klapalo. Teraz, keď svadba mala byť zajtra, napätie sa dalo až krájať.

„Erik, ak nechceš, nemusíme sa ponáhľať so svadbou.“ povedala som večer smutne pre tým, ako som odišla spať k Serene. Všetky veci som mala tam. Zdola už bolo počuť hučať telku, išiel nejaký zápas. Bola to taká malá rozlúčková so slobodou doma pre televízorom s pár priateľmi. Mňa moja čakala u Sereny.

„Mi amor, čo ti to vošlo do hlavy? Ja si ťa chcem vziať čo najskôr.“

„Celé dni dni napätý a bez nálady. Myslela som si, že to ide z blížiacej sa svadby...“

„Nie,“ prerušil ma. „Som nervózny kvôli rozlúčkovej. Oni chceli pozvať nejaké striptérky, ale ja nechcem, veď mám tu najkrajšiu budúcu manželku na svete.“ Toto bola tá najchabejšia výhovorka, akú som kedy počula.

„Fajn, ale chcem aby si vedel, že ak si to rozmyslíš, nenahnevám sa. Odložíme to na neskôr, keď si budeš 100% istý, že chceš zvyšok života stráviť so mnou.“

„Ja si nie som 100% istý, že chcem byť s tebou, ja som si istý na celý život. A teraz, čaká ťa krásna rozlúčková s najlepšími priateľkami a mňa s mojimi, tak sa zabav, využi posledné hodiny slobody, pretože od zajtra, budeš len a len moja, mi amor.“

„Aj tak najlepšia rozlúčková by bola s tebou, ale Serena tak strašne trvá na tradíciách...“

„Milujem ťa, mi amor, umrel by som pre teba.“

„Tiež ťa veľmi milujem, láska moja. Od zajtra, ti to budem dokazovať hodinu čo hodinu. Nikdy ťa neprestanem milovať. Život by som dala za teba!“ zohol sa a posledný krát sme sa pobozkali ako snúbenci, od teraz, to bude najkrajší život aký si viete predstaviť.